Holíč

Holíčsky typ kroja bol nosený obyvateľmi Holíča, Kopčian, Trnovca, Kátova, Vrádišťa, Prietržky, Mokrého Hája, Radošoviec, Duboviec, Popudinských Močidlán, Chropova, Koválovca, Oreského a Lopašova. Je typ kroja, ktorý bol rozšírený na takom veľkom území ako žiadny iný typ kroja na celom Záhorí. Nesporne k tomu prispelo samotné historické postavenie mesta Holíča ako hospodárskeho a politického centra panstva Holíč i ako bývalé letné sídlo rodiny Habsburgov. Pri tomto type kroje je však potrebné i podotknúť, že mal svoj podtyp – radošovský, líšiaci sa drobnosťami od základného typu.

   Pre holíčsky typ kroja sú charakteristické niektoré súčasti, ktoré sa u iných typov nevyskytujú alebo vyskytujú v pozmenenej podobe. Je to napríklad:

angaláš – u ženského kroja skladaná stužka v kombinácii s čipkou nosená okolo hrdla 

strapčák –noška – chomút - šatka s dlhými strapcami nosená okolo hrdla miesto angaláša

polúvka – u mužského kroja trojrohová šatka so strapcami.

     Ďalej je to umiestnenie a veľkosť výšiviek a taktiež i použitý textilný materiál na jednotlivé súčasti kroja. K holíčskému ženskému kroju sa nosili barvenícke sukne (modrotlačové). Podľa vzoru aký bol na nich vytlačený mali i svoje meno (tiež jedna z charakteristík tohto typu). Boli to: hleď na mňa, hadečková, rozmarínková, mlynková, halúzková, richtárka, hviezdičková, ocelková, hornádlová, očenášková, mesiačková, pantlová, coknová a rybičková. Aké to boli vzory už dnes asi ťažko zistíme. Okrem týchto barveníckych sukeň sa nosili i sukne kondrážky z čierneho súkna a asi v 1/3 od zdola s našitou tmavomodrou širokou zúbkovanou stužkou. Sukňa kondrážka bola nosená k príležitostnému kroju (nevesty) tak ako sukne batistky, ktorým sa hovorilo i turecké (biely batist s ružičkovým vzorom).

     Svoje pomenovanie mali i prucleky – živôtiky:

  1. Vyšívaný
  2. Zlatohlavový alebo i bakoňový
  3. Brinkáčový

     V určitom období sa nosil i životek – živôtik s našitou kovovou striebornou čipkou na ružovej alebo žltej lesklej látke obšitý modrou stužkou a podšitý konopným plátnom. Strihom sa podobá živôtikom z hornatých oblastí Slovenska (so špicou vzadu). Podobné pomenovanie ako prucleky mali i čepce vydatých žien  vyšívaný, brinkáčový ovsíkový a gargula. Pozornosť si zaslúži tzv.  zásednícky čepec, ktorý nosila  zásednica – kmotra k obradnénu svadobnému kroju. Bol to najnákladnejší a najbohatšie vyšívaný čepiec (výšivka zlatou a striebornou niťou). Často krát takýto čepiec dostávala nevesta do daru od svojej kmotry. Čepiec k holíčskemu kroju sa nosil tak, že čipka nad čelom bola formovaná do tzv. srdiečka, čo u ostatných typov krojov nie je . Ďalším charakteristickým znakom holíčského kroja je veľkosť a umiestnenie výšivky na ženských zásterách a farebne vyšité šlice – faldy, ktorých na každej vrchnej strane zástery muselo byť sedem a museli mať svoje farebné poradie. V rozmedzí 15 – 20 cm od spodnej časti zástere býva umiestnená po celej šírke nie veľmi široká pásová výšivka farebnými bavlnkami (krížikom alebo na plno). Spodné rohy  zástery sú obšité bavlnkami a v rohoch je výšivka tou istou technikou a stým motívom ako pásová výšivka.

     Pre mužský sviatočný holíčsky kroj boli charakteristické čierne čižmy s vykrojenou sárou do srdiečka a s koženým gombíkom vpredu. Ďalej to bola biela plátená košeľa so širokými voľnými rukávmi a s bohatou výšivkou. Košeľa, ktorá bola bez goliera sa pod hrdlom zaväzovala širokou vyšívanou stužkou z toho istého materiálu z akého bola ušitá košeľa. Okolo hrdla sa nosila uviazaná už spomínaná polúvka – trojrohá hodvábna šatka s dlhými viazanými strapcami. Na hlave sa nosil malý čierny klobúčik s farebnou (najčastejšie modro fialovou prelamovanou stužkou). Holíčski mládenci nosili za klobúčikom pierko zhotovené z jabloňového kvetu a niekoľkých vetvičiek rozmarínu. Ku kroju patril ešte farebný brokátový pruclek, na ktorý sa pripínali vyšívané stužky, súkenné nohavice a vyšívaný ručník. Pod súkennými nohavicami sa nosili plátené spodky.

     Remeselnícke kroje nosené v Holíči sa od sedliackych líšili jednoduchosťou, menej nákladnými výšivkami a čepcom gargulou, ktorý nosili ženy remeselníkov.

Holíčsky sedliacky sviatočný kroj (aj foto hore)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Holíčsky ženský sedliacky sviatočný kroj v porovnaní so strapákom (noška – chomút) a s angalášom

 

Holíčsky ženský remeselnícky kroj

(Spracoval Ing. Miroslav Čársky)
 

Štúdia kroja (autor - Jantzik)