Národopisné slávnosti

Pokat viprávjáme o oslavách folklóru a ludového umjeňá, nemožeme opomenút aj folklórné suávnosci a festivale. Zňí to možná neuvjeritelňe, ale vúbec prvňí národopisná suávnost, v dnešném jaziku festival, sa na Suovensku uskutečňiua už roku 1935 ve Smoleňicách a mjeua aj svoje další ročňíki. Tito oduševňelé podujacá prebíhali na obidvoch stranách Karpat a je vječná škoda, že sa neudržali dodnes. Čaško odhadovat, proč nemjeli pokračováňí. Enem pro srovnáňí, najstarším folklórňí festival Strážňice započau roku 1946, a prvňí ročňík Víchodnej roku 1953. Posledňí zmínka o západosuovenském festivali je z roku 1940. Vtedi sa národopisní deň konau v Rorbachu, teda v Rohožňíku.
Do máte hubší vjedomosci, rád si ich posuechnem.

1935 - Smolenice

 

1936 - Piešťany

Po úspešných prvých národopisných dňoch v roku 1935 v Smoleniciach sa druhé národopisné dni konali už v Piešťanoch. Slávnostného sprievodu mestom Piešťany medzi kúpeľnými hosťami z rôznych kútov Európy sa zúčastnilo 12 obcí.  Dojčania v kroji samozrejme nechýbali tiež.  Pamätná fotografia našich slávnostne krojovo oblečených Dojčanov.

Kronikár mesta Piešťany o udalosti napísal:  

5. a 6. júla 1936 v Piešťanoch usporiadala Národopisné slávnosti Národohospodárska župa Západoslovenská  v spolupráci s miestnym spolkom Živenou a pod protektorátom dr.  Alice Masarykovej. „Slávnosti presahujú rámec lokálny a majú význam celokrajinský. Tieto slávnosti podoprely dobré meno Slovenska pred zahraničím menovite pred cudzozemskými hosťami, ktorí sa v Piešťanoch zdržovali,“ píše kronikár.

 Vyvrcholením slávnosti bol podľa kroniky 5. júl 1936: „Už v skorých ranných hodinách prichádzajú do Piešťan krojované skupiny. Dopoľudnia skúšky, bohoslužby a prehliadka výstavy.  Popoľudní o 14. hodine sprievod krojovaných skupín mestom na miesto slávnosti, na kúpeľný ostrov pri Eve. Slávnosť bola zahájená nástupom všetkých krojovaných skupín a vztýčením štátnej vlajky.“ Program zahájili piešťanské a Trebatické deti Vítaním jara, ďalšie folklórne skupiny predviedli najznámejšie zvyky svojho regiónu ako napríklad Fašiangy, Pod šable, obec Dojč. Ďalší vystúpili s Máj ale aj Vajnorská svadba či horalský Medviedok. Do Piešťan dokonca zvážali návštevníkov zvláštne vlaky

1937 - Skalica

1940 - Rorbach (Rohožňík)