Stupava

Morava je už stáročia hraničnou riekou, na jej toku boli v minulosti postavené viaceré mosty. Stavba drevených mostov bola technicky náročná a drahá, často ich poškodila povodeň, prípadne ich počas vojnových konfliktov zničili vojaci. Na prechod cez rieku sa využívali aj viaceré plytčiny, brody a prievozy - kompy. Zariadenie kompy bolo pomerne jednoduché, tvorila ho prievozná loď – širší plochý čln so zábranami po stranách, ktoré chránili ľudí, zvieratá a povozy pred pošmyknutím a pádom do vody. Čln bol upevnený na lane natiahnutom medzi protiľahlými brehmi. Na brehoch prievozov boli pre cestujúcich a povozníkov zriadené hostince a colnice.

V úseky rieky od Moravského Sv. Jána po sútok s Dunajom boli v minulosti zriadené viaceré prievozy. Jeden v samotnom Moravskom Sv. Jáne, ďalšie dva pri Veľkých Levároch, vo Vysokej pri Morave, pri rakúskej obci Marchegg a pri Devínskej Novej Vsi. Služba za prievoz bola spoplatnená, poplatky vo forme cla sa platili aj z hodnoty prevážaného tovaru.

Pre Stupavčanov bol najbližší a najčastejšie využívaný prievoz pri rakúskej obci Marchegg. Stupavčania a Mášťania dopravovali na trhy do blízkej Viedne najmä zeleninu, ovocie, ale aj zvieratá a rôzny remeselný tovar. Cesta vedúca k tomuto brodu viedla od stupavského kaštieľa, pokračovala pomedzi Veľký a Malý majer, ďalej von z obce cez polia a pasienky až k riečnemu brodu. Pravdepodobne koncom 19. storočia bola cesta mimo obce vysadená dvojradovou alejou stromov, zvyšky tohto stromoradia sa zachovalo dodnes. Cestu domáci volali jednoducho Marcheggská cesta. Toto pomenovanie sa spomína už v roku 1809. V matrike zomrelých stupavskej farnosti sa v tomto roku spomína úmrtie podľa mena neznámeho saského vojaka, ktorého zastrelili práve na Marcheggskej ulici (Platea Marcheggiensi). Marcheggskú ulicu počas socialistického obdobia premenovali na Fučíkovú, podľa popraveného českého novinára a politického pracovníka Júliusa Fučíka (1903 – 1943). Zaužívaný historický názov získala Marcheggská ulica späť v roku 1991.

Pokojná rieka Morava s pomalým tokom sa stávala nebezpečnou hlavne počas jarných mesiacov a silných či trvalejších dažďov. Rieka sa vyliala z koryta, voda zaplavovala široké pásy lúk v okolí brehov. Silný prúd hlavného toku a močiare okolí si vzali v tom čase nejeden ľudský život. Stalo sa tak aj v máji roku 1671, kedy sa pri Marcheggu utopil Stupavčan Peter Palkovič, utopené telo našli vyplavené až pri Devíne. O život pri Marcheggskom brode prišiel aj stupavský farár a známy ovocinár, František Balogh v júni roku 1841. Prechádzal cez rieku v čase vysokej hladiny vody, spadol do rieky a utopil sa. Matrika zomrelých stupavskej farnosti uvádza medzi rokmi 1706 - 1906, šesť ďalších prípadov utopenia v Morave, prevažne detí a mladistvých.

Prievoz pri Marcheggu je zachytený na mapách už od poslednej tretiny 18. storočia. Marcheggská cesta je vyznačená na mape z polovice 19. storočia červenou farbou, zelenou je vyznačená druhá cesta, žlté body označujú drevené potočné mostíky. Výzor Marcheggskej ulice, prievozu a hostinca pri Marcheggu je zachytený na dobových pohľadniciach. Objednávateľom pohľadníc neušla ani výnimočná udalosť zaplavenia Marcheggu v roku 1899.
(Zdroj: www.stupava.sk)