Charakteristickým znakom najmä dievčenského kroja boli biela a pastelové farby - najčastejšie bledomodrá. Hoci pestrosťou farieb nehýril, práve svojou jednoduchosťou lahodil oku. Väčšie parádnice boli, pravdaže, ženy. ako spodné prádlo nosili konopný rubáš, ktorý sa skladal z vyšívaného oplecka a sukne. Na to si obliekali biele rukávce z jemného...

Jedným z viacerých typov ľudového odevu okresu Skalica je unínsky typ kroja. Bol rozšírený a doteraz je príležitostne používaný v obciach Unín a Radimov. Pre kroj týchto dvoch vedľa seba ležiacich obcí je platné členenie uvedené v úvodnej časti.

Myšlienka písať záhorácku kroniku sa formovala pomerne dlho a od počiatku bolo primárnou ideou vyzdvihnúť Záhorie vo folklórnom svete. Od začiatku mi bolo jasné, že kronika nevyhnutne potrebuje aj vlastné grafické stvárnenie. Potreboval som ornament, ktorý by vyjadroval konkrétnu identitu a zároveň bol originálny. Prirodzene som smeroval k našim...

Fotografie kroja z Borského Svätého Jura sú pomerne vzácne. Najstaršia vznikla vari okolo roku 1910 a zachytáva Juranku v kroji v ateliéri Strauss vo Viedni. Ďalšie tri fotografie zachytávajú dvoch mužov, ktorí sú zrejme súrodenci a pravdepodobne učitelia, keďže na jednej fotografii sú aj s deťmi. Sú to fotografie možno z tridsiatych rokov. Na...

Súčasťou záhorských nárečí sú aj prezývky obcí. Sú to žartovné názvy, ktorými sa susedné alebo aj vzdialenejšie obce navzájom prezývali. Prezývky sú utvorené od typického jedla, ktoré sa v obci užívalo, od zvláštností terénu, v akom sa obec rozprestierala, od zamestnania alebo výrobkov vyrábaných v dedine, od rečových zvyklostí alebo iných...

Koncom minulého roka uplynulo 130 rokov od narodenia stupavského džbankára a keramikára Ferdiša Kostku. Ferdiš Kostka je pokračovateľom známej a rozvetvenej džbankárskej rodiny Putzovcov (Puczovcov) zo Stupavy. Narodil sa 11. októbra 1878 v Stupave. Vyrastal v prostredí otcovej džbankárskej dielne, ktorú po otcovej smrti viedol Ferdišov brat Ján....

Pokat viprávjáme o oslavách folklóru a ludového umjeňá, nemožeme opomenút aj folklórné suávnosci a festivale. Zňí to možná neuvjeritelňe, ale vúbec prvňí národopisná suávnost, v dnešném jaziku festival, sa na Suovensku uskutečňiua už roku 1935 ve Smoleňicách a mjeua aj svoje další ročňíki. Tito oduševňelé podujacá prebíhali na obidvoch stranách...

Stavjaňí máje značí oslavu životodárnej prírodnej siłi, plodnosci a počátka nového života. Název je odvodzení od 5. mjesíca rímského kalendára - mai, kedi vrcholí jarné období. Máje a májki sa vstičovali spravidla na 1. mája, ale mohło to bit napr. aj na prvňí májovú ňedzełu. Májki stavjali vječinu młádeci, a to v noci, či už pred domama słobodních...

Profesor PhDr. Konštantín Palkovič Csc., významný slovenský jazykovedec, dialektológ a regionalista, sa narodil 12. októbra 1919 v Brodskom. Po ukončení strednej školy, v r. 1930 -1944 študoval slovenský jazyk a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdií pôsobil ako stredoškolský učiteľ na gymnáziu v B....